Nepoučili sme sa a slepo plávame proti ľadovej kryhe, kde kapitán ešte zvyšuje obrátky, aby nevyvolal paniku na palube z nečinnosti, no náraz je len otázkou času. Štát aj bankový sektor si vyrábajú jedno alibi za druhým a ratingy klesajú. Masívnym lákadlom sú aj „lacné" peniaze z eurofondov, ktoré sa ponúkajú politikom ako otvorená peňaženka, a preto sa v nich angažujú aj finančné skupiny, ktoré týchto politikov vedia zaplatiť.
Keď v roku 2002 vyšiel na bubon Vlado Fruni s populárnym BMG Invest, dostal tak na ulicu mnoho dôverčivých ľudí. Reťazovo za ním šli ďalšie nebankové subjekty, no štát sa s tým veľmi nešpinil. Partička na vrchole pyramídy si včas povyťahovala svoje vložené prostriedky so slušným úrokom, pretože boli k informáciám o konci hry najbližšie. Vyzeralo to, že sa finančný trh čistí od hazardných hráčov. Tak na strane organizátorov ako aj jej zúčastnených. Omyl. Rozdiel bol iba v tom, že za vklady občanov tentokrát štát ručí. A to je problém. Obávam sa, že nie slovenské, ale tentokrát európske kasíno tu máme v plnej prevádzke a stávky sa začínajú nekontrolovane zvyšovať. Pri kolapse bankového systému môže byť na tom v konečnom dôsledku občan ešte horšie ako v spomínanom nebankovom subjekte.
Mám kamaráta, ktorý z času na čas podľahne hráčskej vášni. Keď aj prehrá nejakú menšiu čiastku, verí, že ju ďalšou hrou získa späť a preto v hre pokračuje. Naozaj je to asi viera vo výhru, ktorá ho poháňa, lebo realita býva úplne opačná. On je však dobrovoľným účastníkom, na rozdiel od nás mnohých, ktorí investujú svoje úspory nedobrovoľne.
Kto naozaj verí tomu, že Merkelová so Sarközym prišli konečne k nejakému riešeniu ako prelomiť dlhovú krízu a zachrániť euro pred hyperinfláciou? Najmä ak je zjavné, že nevedia ani o skutočnej príčine, čo ju spôsobilo. Ani na poslednom summite nikto neobjavil nič nové a ani sa to veľmi neočakávalo. Výsledok? Veľmi krátkodobý a neúspešný pokus o upokojenie trhov a vyradenie súkromného sektora z hry, aby sa ich odpisovanie dlhov už viac netýkalo.
Návrhy automatických sankcií vytvárajú len dojem, že doteraz fungoval tento spolok iba na čestné slovo. Napriek tomu, v čom teraz bude rozdiel? Automaticky príde pokuta ako za zlé parkovanie, ktorá zadĺženému štátu ešte priťaží? Alebo dôjde konečne automaticky k vylúčeniu krajiny z eurozóny? To sme predsa na začiatku celého príbehu. Nuž, nápad, ktorý vyzerá iba ako slaboduchá kamufláž.
Závery summitu odobrilo 26 krajín EÚ bez Britov. Tvrdia to európski lídri a presviedčajú nás o dokonalej jednote v názore. Ani to však nie je pravda. Napríklad český premiér zatiaľ pokus o maximálnu centralizáciu moci vo fiškálnej únii odmietol a vybral si oddychový čas, aby náhodou nepodpísal nevýhodný bianko šek pre svojich občanov, ktorý mu dopredu pripravili. Nikto si netrúfne povedať, že konal nezodpovedne. Nik totiž netuší, čo sa za kúzelnými slovíčkami o ochrane európskych záujmov skrýva.
Do EÚ sme vstupovali ako slobodná krajina, preto si dovolím tvrdiť, že žiadnym nátlakom sa pozitívna dohoda nedosiahne. Najmä ak sa tento nátlak zvyšuje a pri legitímnych pokusoch o vlastný názor nasledujú tvrdé, aj keď zatiaľ neurčité hrozby. Môže to eskalovať len do výbuchu národnostných vášní a občianskych nepokojov v jednotlivých krajinách. Ak je práve toto cieľom, tak sme na správnej ceste. Nič nie je také jednoduché ako zapáliť túto iskru. Krízu morálky neukončí nalievanie ďalších peňazí do akéhokoľvek veľkého bubna eurovalu a koncentrácia moci bez vlastnej legitimity. Euro už od svojho počiatku budilo podozrivý dojem umelo vytvoreného platidla spájajúceho nevyvážené sily exportujúcich ekonomík a čelilo rôznym pochybnostiam nielen euroskeptikov, že ide o predčasný a jednoznačne neuvážený koncept. To sa dnes aj odzrkadľuje v praxi, čo prozreteľne už svojho času prognózoval aj český prezident.
Lídri EÚ sa nám snažia nahovoriť, že euro funguje perfektne. Vďaka prísnejšej kontrole zo strany Nemecka a zavedení trvalého eurovalu bude všetko opäť v najlepšom v poriadku. Chce to len čas a veľa požičaných peňazí. Nakoniec to ako vždy bude hasiť tlačiareň ECB a spoločný účet za neúspešné experimenty s falošnou solidaritou bude niekoľkonásobne drahší.
Aby sme z toho náhodou neboli nervózni, naši správcovia vecí verejných nás zatiaľ utvrdia v tom, že náš názor nie je rozhodujúci, ani zaujímavý pre nikoho. Nech za nás rozhodujú Nemci alebo ktokoľvek iný, kto to vie lepšie. Vzdajme sa radšej dopredu svojich práv, aby nám ich nemohli odňať. Argumentov na takéto zvrátené uvažovanie je dosť. Otázne je, či ich je dosť, aby to presvedčilo aj drvivú väčšinu voličov. Aby som bol objektívny, naozaj niet pochýb o tom, že Nemci vedia vládnuť svetu, hoci za túto minulosť už draho zaplatili.
Všetko sú to len teórie a Slováci sa o tom budú môcť sami rozhodnúť v referende. Pardón, opravujem sa, možno českí občania, áno, no Slováci, v rámci už schválených úsporných opatrení žiadne referendum o presune kompetencií, či vzniku novej EÚ nedostanú. Na čo by aj? Svoj názor môžeme vyjadriť demokraticky v okruhu svojich známych alebo pri predvolebnom guláši, ak si bude z čoho vyberať na kandidátke.
Dúfajme, že sa nebude opakovať história. Veľké nešťastie býva vykúpené ešte väčším nešťastím, ktorá finančnú krízu zmetie pod koberec ako bezvýznamnú aféru. Nezabúdajme, že nenahraditeľných odborníkov sú plné cintoríny.