Lekári na úteku alebo kto vydiera v bielych plášťoch

Autor: Vlastislav Svoboda | 1.12.2011 o 21:03 | Karma článku: 13,54 | Prečítané:  1916x

  Na túto tému som pôvodne nechcel písať nič. Klasický štrajk, klasické argumenty, kto koho vydiera, veď kto z nás by nebol právom rozhorčený, ak sa krivdí už aj lekárom a zdravotníkom? Každý z nás dobre vie, že práca lekárov je potrebná, no nie až tak dobre zaplatená. Aj keby sa pridalo niektorým kvalitným lekárom tisíc eur k mesačnej výplate, tak by to niekedy nevyjadrovalo zodpovednosť a kvalitu ich práce. Napriek tomu som presvedčený o tom, že by podstatná časť nespokojných lekárov mala odísť do zabudnutia a už viac nenastúpiť späť na svoje pracovisko.  

 

Prečo si myslím, že by ich odchod prospel? Nuž, ukázalo sa na tomto príklade, pre koho je prioritou pacient a pre koho je Hypokratova prísaha iba bezcenný kus papiera. Možno sa nám takto delí zrno od pliev, lebo vieme, pre koho, čo má vyššiu hodnotu, či stavovská česť lekára ešte vôbec existuje.

Bol by som aj uveril, že im ide o spravodlivosť a dokonca o chvályhodný čin, aby sa  zastavil netransparentný obchod s nemocnicami, ktoré sa vraj majú dostať do rúk všemocnej Penty. Keby naozaj išlo o to. Pri obyčajnom handlovaní sa o konečnú sumu navýšenia miezd to však skôr pripomína turecký bazár a ide o to, kto kričí hlasnejšie. Keby sa aspoň niektorí netvárili tak suverénne, že im ide o vyššie ciele ako len o hlboký záber do rozpočtu, tak by to bolo férovejšie a pochopiteľnejšie. Nuž, vravím, poponáhľajte sa, milí lekári, do krajín, kde ste ešte žiadaní. Tam zafinancujú aj Vaše maniere.

Je pravdou, že práca lekárov je už dlhú dobu podhodnotená. Ich platy síce v porovnaní s inými profesiami nedosahujú najnižšie nominálne hodnoty, ale ich zodpovednosť za zdravie pacienta a náročnosť niektorých konkrétnych profesií najmä chirurgov, gynekológov, ale aj anesteziológov je naozaj vo výnimočnom postavení. Prísaha ich navyše zaväzuje k tomu, aby neodmietli pomoc človeku nielen v ambulancii, ale paradoxne aj tomu, ktorí skončí ako bezdomovec, či ťažký alkoholik niekde na železničnej stanici, či v podchode a to nezištne.

Ich povolanie je poslaním a vybrali si ho dobrovoľne, aspoň to väčšina tvrdí. Napriek tomu, dnes mnohí lekári v situácii namiesto bielych plášťov vzali svojho pacienta pod krk ako svojho rukojemníka a rozhodli sa ním vydierať zamestnávateľa. Výpoveďou pod vedením odborových predákov. Dôvody boli naozaj šľachetné.  Spomeňme najmä zlepšenie postavenia lekára v spoločnosti, zefektívnenie chodu nemocničných zariadení, no aj zreálnenie miezd, či zabránenie prechodu nemocníc do súkromných rúk. Štát je vraj lepší vlastník a netreba sa vzdať. Napriek  tomu, že páni odborári prišli zo súkromných kliník. Žeby schizofrénia?

To, čo si stanovili ako prioritné, im splnené bolo. Ukázalo sa však, že dôležitejšie je niečo iné. Napriek tomu, sa im podarilo zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti a dosiahnuť status quo, teda to, čo tu bolo aj predtým. Mnohí z nás im držali palce, lebo predpokladali, že vedia, čo robia a za čím idú. Veď keď nám lekári píšu recepty na zdravie, tak hádam vedia ozdraviť aj svoje nemocnice. Hlboký omyl.

Transformácia nemocníc na akciovky mala zabezpečiť odstránenie nedostatkov, zaplátanie finančných dier a väčšiu zodpovednosť manažmentu nemocníc. Požiadavka lekárov sa zdala byť celkom legálnou, aj keď trochu prekvapujúcou. Odborári nenavrhli jedinú koncepčnú zmenu ako alternatívu k tej, ktorú požadovali zrušiť. Lekárov však ani úspech v tejto otázke neuspokojil. Po tom, čo sa dohodli na splnení väčšiny bodov ich programu, ostal už len jediný. Vysoké odmeny. V rozpočte sa našlo pre každého z nich 300 eur naviac.

Dnes vieme, že sa im to málilo, hoci z podobnej sumy musí vyžiť nejeden občan Slovenska ako jediného príjmu. Toto zvýšenie bolo vysmiate odborárskym bossom, ktorého súkromná ambulancia sa nezastavila ani počas štrajku.

Śéf odborov Marian Kollár to zobral vážne. Po tom, čo mu splnili väčšinu požiadaviek, začal vyťahovať ďalšie a ďalšie. Podmienkou už bolo aj odvolanie ministra Uhliarika pre neschopnosť. Nuž, možno toto bola adekvátna požiadavka o pár mesiacov skôr, keď sa minister správal dosť bezradne a bol akoby bez koncepcie, či reálnych plánov, no toto odpútanie pozornosti splnilo svoj účel, aby si verejnosť nevšímala, že im ide len o jedno. Vyvolanie chaosu. Ministrovi môžeme vytknúť, že nekonal rýchlejšie a skôr, pretože by to zrejme nedospelo až k záveru, kde jedinou alternatívou je vyhlásenie núdzového stavu. Toto už však bolo drzou odborárskou provokáciou, nehovoriac o požiadavke, že by im na základe dohody stačilo, keby sa v nemocniciach zdvihol výrazne príjem nie všetkým, ale iba štrajkujúcim lekárom.

Som naozaj zvedavý, kam siahajú ambície odborárskych bossov, ale po skúsenostiach z minulosti je dosť pravdepodobné, že sa nezastavia ani pred politickou funkciou. Možno sa len mýlim, ale tipnem si, že pán Kollár a jeho najužší okruh má už určite o politickú kariéru postarané. Keby mu to náhodou aj nevyšlo, jeho súkromná ambulancia bude mať dosť práce, aby nahradila výpadok štátnych lekárov a možno sa len tak efektívnejšie zbaví neperspektívnej konkurencie pri podnikaní. Na začiatok určite lepší prísľub ako zaplnenie čakajúcich miest na úrade práce, kam sa zrejme dostane časť niektorých „spravodlivo" nahnevaných lekárov, ktorá mu stále ešte verí. Každý však zodpovedá sám za seba a následky si ponesie aj podľa toho, či vo svojom svedomí porušil lekársku prísahu a neohrozil životy nevinných, ktoré mal zachraňovať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?